Borbély sa predstavil aj ako expert priamo počas zápasu v prenose STVR Šport a hneď po skončení duelu skonštatoval, že z jeho pohľadu Kosovo postúpilo do ďalšieho barážového zápasu s Tureckom zaslúžene, pretože bolo futbalovejšie a od úvodného výkopu bolo zrejmé, že do Bratislavy prišlo vyhrať.
Odborník potom poskytol rozšírenejší rozhovor pre server sportweb.pravda.sk, v ktorom sa obul aj do trénerského štábu pod vedením Taliana Calzonu. „Skorý Valjentov gól mal pre nás karmickú hodnotu, mohol byť emocionálnym stimulom, lenže vyrovnanie prišlo príliš rýchlo. V štúdiu STVR som povedal, že úvodných 45 minút hrali Kosovčania lepšie ako my. Mali jasnejší koncept, výraznejšiu hernú kvalitu, vedeli podržať loptu na slovenskej polovici, dokázali ju vykombinovať, lepšie sa presadzovali v situáciách jeden na jedného. Naši v prechodovej fáze strácali lacné lopty a očividne chýbali aj Škriniarova istota a sebavedomie,“ zhodnotil príčiny prehry Ladislav Borbély.
„Ukázali sa určité deficity trénerských vstupov. Vyrukovali sme s trojobrancovým systémom, ktorý sme za Calzonovej éry použili len raz v priateľskom zápase s Gréckom. Neznamená to, že sme to nemali skúšať, alternatívu predsa potrebujeme. Ale v tomto zápase tam jednoducho nebol súlad, obzvlášť v druhom polčase to vystúpilo na povrch – v situáciách, keď sme boli pod tlakom a začala nám chýbať organizácia,“ podotýka expert v rozhovor pre sportweb.pravda.sk.
„V tomto mužstve mame rozhodujúcu trojicu Škriniar – Lobotka – Hancko, je to veľmi jednoduché, oni sú nevyhnutní preto, aby tento mančaft hral organizovane. Ja som mal vo štvrtok pocit, že naši obrancovia sa v tomto systéme cítia diskomfortne. Priestorovo i z hľadiska herných činností.“
Borbély súhlasí s tým, že aktuálne je vhodný čas na debatu o výmene trénera. Calzonovmu tímu uznal výbornú prípravu mužstva na turnaj Euro 2024, no následne už na tieto výsledky nenadviazal. „Boli tam krásne prvky konštrukcie, proaktívny a dobre štrukturovaný pressing s dobrou deľbou práce. Po ME sa to však rozpadávalo ako Led Zeppelin…“
„Je to logické. Cyklus sa skončil, jeho zmluva sa skončila, treba sa tým zaoberať a postaviť sa k tomu. Čo sa mňa týka, stojím si za tým, že väčšina výkonnostných cieľov nebola splnená. Dvakrát sme nepostúpili v Lige národov a raz na MS. Na Eure sme boli blízko k magickému výsledku, keby tréner v osemfinále proti Angličanom lepšie striedal, tak ich vyradíme. To by bola bomba. Futbal však ide ďalej, z tohto výsledku sa nedá žiť naveky. Reprezentácia sa musí rozvíjať. My dnes v nej máme tri hviezdy, nosičov vody a doplnkových hráčov, ktorí by sa mali postupne blížiť k tej trojke. Ale toto sa nedeje.“
Aj podľa Lešického je správny čas na výmenu stráží
Podobný záver vyvodil vo vyjadrení pre Športový čas aj skúsený bývalý kouč Milan Lešický. „Nie je o čom rozmýšľať. Je to ľahká otázka. Kvalifikácia sa pre Slovensko skončila neúspešne, trénerovi Calzonovi sa končí zmluva, takže teraz je ten správny čas, aby si obe strany podali ruky a každý sa vybral svojou cestou. V inej situácii by sme boli, keby sme postúpili na šampionát. Teraz je to ale úplne jasné,“ vyjadril sa jednodznačne Lešický.
Zašiel ešte ďalej a povedal, koho by chcel vidieť na lavičke reprezentačného A-tímu. „Mal by to byť slovenský kouč, už nie zahraničný. Mám dvoch adeptov. Prvým je Michal Gašparík. Trénoval som ho v Trnave, je to veľmi inteligentný človek s vysokoškolským vzdelaním. A tiež veľmi dobrý tréner. Má na to po všetkých stránkach. Má ale platnú zmluvu v Poľsku a celkom si neviem predstaviť, že zrazu tam odíde z klubu. Druhým adeptom je Braňo Fodrek, ktorý sa chytil v ťažkom prostredí, v Dunajskej Strede. Ale aj on má platnú zmluvu. Problém môže byť, že aktuálne vhodní voľní tréneri, bez kontraktov, nie sú.“
„Samozrejme, je niečo úplne iné trénovať na klubovej úrovni a byť koučom reprezentácie. Nie všetci tréneri sú dobrí manažéri. Byť trénerom národného tímu musí byť človek, ktorý má nos na hráčov a dokáže dať dokopy správne typy hráčov. Je to taká práca v bielych rukavičkách a s motýlikom na krku,“ dodáva Lešický.
