Pozorní diváci si určite pri krátkom programe mužov v krasokorčuľovaní všimli, že pri Gruzíncovi Nikovi Egadzeovi sedí tréner, ktorý sa neskôr objavil aj po boku Kanaďana Stephena Gogoleva.
Je to Francúz Benoit Richaud. Koučuje sedem športovcov, ale na hrách je aj s deviatimi ďalšími. Celkovo teda ide o 16 športovcov z 13 rôznych krajín. Hoci 38-ročný Richaud je jedným z najplodnejších tvorcov tanečných choreografií, nie je nezvyčajné, že krasokorčuliari zdieľajú trénerov a choreografov. Pravidlá umožňujú koučom pracovať so športovcami z viacerých krajín, aj keď súperia medzi sebou.
Je to o to náročnejšie, že sa vždy musí rýchlo prezliecť do odevu danej krajiny, ktorú bude aktuálne zastupovať spolu so svojím zverencom. Posledných päť rokov Richaud trávil letá v športovom centre v severozápadnom Taliansku, kde pracoval individuálne s olympijskými nádejami a zdokonaľoval precízne krasokorčuliarske umenie na najvyššiu úroveň.
„Olympijské hry sú svätým grálom, sú najdôležitejšie, takže chcem s niečím iným prísť. Chcel by som urobiť niečo väčšie pre tento šport. Pokúsim sa priniesť niečo hlbšie a väčšie divákom a fanúšikom, ktorí krasokorčuľovanie nesledujú. Chcem to viac prepojiť s umením,“ priblížil Richaud.
Vytvoril choreografie inšpirované Vincentom van Goghom a známymi filmami. Čerpá aj z abstraktného minimalizmu. Svoju úlohu vníma nielen ako choreograf, ale aj ako režisér a scenárista. Pre neho to je forma rozprávania príbehov.
„Nebudem spokojný, ak moja práca choreografa bude spočívať len v choreografii. Musíme sa snažiť priniesť niečo viac ako len šport. Musí to byť takmer filozofické. Musí to byť duchovné. Vždy sa snažím prinášať príbehy. Vždy sa snažím vyvolať v ľuďoch emócie. Vždy sa snažím upútať pozornosť rôznych ľudí, nielen fanúšikov,“ uviedol ďalej.
„So zverencami, s ktorými pracujem najviac, mám niekedy pocit, že cítim tlkot ich srdca vo svojom vnútri, takže cítim úplné spojenie s tým, čo sa snažia vyjadriť. Je to požehnanie mať takýto pocit. Neuvedomujeme si to, ale veľa ľudí vnútorne bojuje a možno nie sú šťastní. Myslím si, že sledovanie krasokorčuľovania im môže dať niečo iné – napríklad príležitosť byť slobodní či sa opäť spojiť so skutočnými emóciami a pocitmi,“ doplnil tréner „na roztrhanie“ Richaud.
