Dvadsaťštyriročný Naumov povedal, že od vyhlásenia jeho mena až po samotnú jazdu cítil energiu a podporu, ktorá mu dodávala silu. „Nemohol som si pomôcť, len som to prijal a objal tú lásku,“ uviedol.
Jeho rodičia, obaja bývalí olympijskí krasokorčuliari, Jevgennija Šiškovová a Vadim Naumov, ktorí v ruských farbách získali titul majstrov sveta v roku 1994 v súťaži športových dvojíc, zomreli v januári 2025 spolu s ďalšími 67 osobami po zrážke lietadla s vojenským vrtuľníkom v oblasti Washingtonu.
Maxim Naumov si po treťom mieste na národnom šampionáte vybojoval účasť na svojej prvej olympiáde. Za svoj krátky program dosiahol 85,65 bodov, čo je jeho tohtosezónne maximum a s prehľadom sa kvalifikoval piatkovej voľnej jazdy.
„Cítil som, že ma dnes viedli oni. S každým sklzom a krokom na ľade som cítil ich podporu, ako figúrka na šachovnici od jedného prvku k druhému,“ povedal o prítomnosti svojich rodičov.
Naumov zakončil svoju jazdu na kolenách a prijal ovácie divákov s dojatými očami. „Nevedel som, či plakať, usmievať sa alebo sa smiať. Jediné, čo som mohol urobiť, bolo pozrieť sa hore a povedať: ‚Pozrite sa, čo sme práve dokázali.‘ V angličtine aj v ruštine,“ ozrejmil.
Po vystúpení držal fotografiu, na ktorej je s rodičmi, keď ho prvýkrát vzali na ľad ako trojročného. „Nosím ich pri sebe, nikdy na nich nezabudnem. Sú tu, doslova na mojej hrudi, v mojom srdci. Chcel som, aby sedeli so mnou v sekcii ‚kiss and cry‘ a prežili tento moment, pozreli sa na výsledky a žili tento okamih. Zaslúžia si byť vedľa mňa, ako vždy boli,“ prezradil Naumov.
Dodal, že šiel na ľad s tým, že vydá zo seba všetko bez ľútosti a cíti sa hrdý na seba a svoj tím. Tento výnimočný výkon ukazuje, ako šport môže byť mostom medzi minulosťou a prítomnosťou, nesúc odkaz a spomienku na tých, ktorí už nie sú fyzicky prítomní.
